No. 14. Duetto
Don Giovanni:
Eh via, buffone, non mi seccar!
Leporello:
No, no, padrone, non vo'restar
Don Giovanni:
Sentimi, amico...
Leporello:
Vo'andar, vi dico!
Don Giovanni:
Ma che ti ho fatto
Che vuoi lasciarmi?
Leporello:
O niente affatto,
Quasi ammazzarmi
Don Giovanni:
Va, che sei matto,
Fu per burlar
Leporello:
Ed io non burlo,
Ma voglio andar.
Don Giovanni:
Leporello!
Leporello:
Signore?
Don Giovanni:
Vien qui, facciamo pace, prendi!
Leporello:
Cosa?
Don Giovanni (Gli dà del denaro):
Quattro doppie.
Leporello:
Oh, sentite:
per questa volta la cerimonia accetto;
ma non vi ci avvezzate; non credete
di sedurre i miei pari,
(prendendo la borsa)
come le donne, a forza di danari.
Don Giovanni:
Non parliam più di ciò!
Ti basta l'animo
di far quel ch'io ti dico?
Leporello:
Purchè lasciam le donne.
No. 14. Duet
Don Giovanni:
Choď, šašo, neotravuj ma!
Leporello:
Nie, nie, pane, nechcem ostať.
Don Giovanni:
Počúvaj ma, priatelko...
Leporello:
Chcem odísť, hovorím vám.
Don Giovanni:
No čo som ti urobil,
že ma chceš opustiť?
Leporello:
Och vôbec nič,
iba ste ma skoro zabil.
Don Giovanni:
Choď, si blázon,
to bol žart.
Leporello:
A ja nežartujem,
ale chcem idísť.
Don Giovanni:
Leporello!
Leporello:
Pane?
Don Giovanni:
Poď sem, uzavrieme mier, vezmi!
Leporello:
Čo to je?
Don Giovanni (Podáva mu peniaze):
Štyri dublony.
Leporello:
Tak počujte,
tentokrát ceremoniu prijímám,
ale na to si nezvykajte, nedúfajte,
že zvediete ma rovnako,
(bere váček)
ako ženy, kopou peňazí.
Don Giovanni:
Nehovorme už o tom!
Máš dosť odvahy
urobiť to, čo ti poviem?
Leporello:
Len keď dáme pokoj ženám.
Don Giovanni:
Lasciar le donne? Pazzo!
Sai ch'elle per me
son necessarie più del pan che mangio,
più dell'aria che spiro!
Leporello:
E avete core d'ingannarle poi tutte?
Don Giovanni:
È tutto amore!
Chi a una sola è fedele,
verso l'altre è crudele:
io che in me sento
sì esteso sentimento,
vo' bene a tutte quante.
Le donne poiché calcolar non sanno,
il mio buon natural chiamano inganno.
Leporello:
Non ho veduto mai
naturale più vasto, e più benigno.
Orsù, cosa vorreste?
Don Giovanni:
Odi ! Vedesti tu la cameriera di
Donna Elvira?
Leporello:
Io? No!
Don Giovanni:
Non hai veduto
qualche cosa di bello,
caro il mio Leporello; ora io con lei
vo' tentar la mia sorte,
ed ho pensato,
giacché siam verso sera,
per aguzzarle meglio l'appetito
di presentarmi a lei col tuo vestito.
Leporello:
E perchè non potreste
presentarvi col vostro?
Don Giovanni:
Han poco credito
con genti di tal rango
gli abiti signorili.
(Si cava il mantello)
Sbrigati, via!
Leporello:
Signor, per più ragioni...
Don Giovanni (con collera):
Finiscila! Non soffro opposizioni!
(Fanno cambio del mantello e del cappello)
Don Giovanni:
Dať pokoj ženám, hlupák!
Vieš, že ony sú pre mňa
potrebnejšie než chlieb, ktorý jem,
než vzduch, ktorý dýcham!
Leporello:
A máte srdce oklamať ich všetky?
Don Giovanni:
To všechno z lásky!
Kto je verný len jednej,
je krutý voči tým ostatným:
já, ktorý prekypujem
rozsiahlym citom,
chcem dobre všetkým.
Ženy, potom, ktoré uvažovať nevedia,
moju dobrosrdečnosť nazývajú klamstvom.
Leporello:
Nevidel som nikdy
prirodzenosť takú velkú a dobrotivú.
Nuž, čo byste radi?
Don Giovanni:
Počuj, videl si komorníčku
Donny Elviry?
Leporello:
Já? Nie!
Don Giovanni:
Nevidel si teda
nijakú krásu,
drahý môj Leporello. Teraz s ňou
chcem pokúšať svoj osud.
A myslel som si,
že čoskoro bude večer,
že vzbudím v nej viac túžby,
ak sa jej predstavim v tvojích šatách.
Leporello:
A prečo sa nemôžete
predstaviť vo vlastných?
Don Giovanni:
Vzbudzujú málo dôvery
v luďoch tvého stavu
obleky panské.
(vyzlieče si plášť)
Ponáhlaj sa, chytro!
Leporello:
Pane, bolo by rozumnejšie...
Don Giovanni (so zlosťou):
Prestaň s tým! Neznášam odpor!
(Vymenia si plášť a klobúk)