Plavovlasý
Exdracula
Kto je potápač, nepriateľ čínskeho
ľudu a najnovšie aj blond zloduch?

|
Práve v čase, keď sa oňho vážne pokúšala
chrípka, nám spevák Dan Hůlka porozprával o novom cédečku.
Prezradil aj, prečo to s ním majú ženy ťažké, a dozvedeli sme
sa, že na javisko nevyjde bez panáka.
Sľubujete, že vaše nové CD budé iné. V čom?
Dopodrobna vám to asi nepoviem. Produkuje ho Michal
Pavlíček a väčšinu hudby naň napísal on, autorkou štyroch
piesní je Míša Poláková (zhodou okolností sedela pri vedľajšom
stole, pozn. red.). No a texty sú od Jana Saharu Redla. V čom
to bude iné? Asi úplne vo všetkom. Nič podobné som doteraz
nerobil. Chceli sme vytvoriť moderné pesničky, to zistíte, keď
si ich vypočujete. Michal raz v súvislosti s novým CD použil
výraz psychedelický pop, ale neviem, či je to výstižné. Poviem
len, že sme sa pohrali so spojením veľkého symfonického
orchestra a modernej kapely. Michal nahral gitary a ja všetky
vokály. Nikto iný okrem mňa a Michaely Polákovej tam nespieva.
Od vydania toho posledného sa vo vašom živote veľa
zmenilo... Samozrejme. Môj vývoj by sa mal premietnuť
aj v novej hudbe. Keď som robil prvú platňu, bol rok 1996,
pristupoval som k veciam inak.
Aký ste boli
vtedy? Mal som menej skúseností, životných,
muzikantských aj divadelných. Odvtedy som bol na mnohých
cestách. To, čo sa okolo človeka deje, naňho pôsobí.
Nedávno ste strávili dva mesiace v Thajsku. Máte na
svojich cestách kontakt s hudbou? Iste, kdekoľvek som,
snažím sa naučiť niečo o muzike toho národa a krajiny. Ale
žiadne „etno“ v mojej tvorbe nehľadajte.
Prečo
vlastne cestujete? Okrem spievania a hrania divadla je
to tá najúžasnejšia vec, ktorá ma v živote mohla stretnúť.
Zábava, dobrodružstvo, poučenie. Na každej ceste človek získa
skúsenosti, ktoré by nikdy nemal, keby sedel doma na zadku. S
tým sa nedá nič robiť. Cestovanie je dobré a čím ďalej
zaujímavejšie. Samozrejme, sú ľudia, ktorých to nebaví,
vyhovuje im domáce pohodlie a pokoj. Ale mňa cesty napĺňajú
pocitom šťastia.
Boli ste niekedy na klasickej
letnej dovolenke? Pláž, opaľovacie krémy, kúpanie v mori,
pamiatky... Na pláži som ešte nikdy neležal, bohužiaľ
ma to nudí. Ani si nespomínam, že by som sa niekedy cielene
opaľoval, že by ma niekam dopravili, ubytovali v hoteli s
polpenziou, ráno odviedli na pláž a večer vyzdvihli. To by som
pravdepodobne nepredýchal.
Vraj vás pred rokmi
nepustili do Tibetu, lebo ste nepriateľom čínskeho ľudu. Stále
to trvá? Tento rok som ešte nežiadal o víza, niekedy v
lete by som však chcel. Takže uvidím, aká bude situácia. Pri
minulom pokuse mi povedali, že som nepriateľom ľudu a strany.
Aký máte z toho pocit? (Smiech.) Žiadny.
Neviem si predstaviť ani stranu, ani čínsky ľud. Veď je to
miliarda ľudí. Ale rozhodne nie som ničí nepriateľ. Keď
niekoho neobľubujem, tak sú to komunisti, ale s nimi normálny
bežný Číňan nemá nič spoločné.
Ako vyzerá vaše
balenie? Úplne jednoducho. Záleží na tom, kam idem. Ak
je to more, zoberiem potápačský výstroj a k tomu len zopár
vecí. Pri vode toho veľa netreba. Inak, balím sa vždy ráno
pred odletom. No ak sa chystám do Himalájí, všetko trvá
dlhšie, lebo potrebujete strašne veľa vecí.
Poistíte sa pred cestou? Bez poistenia by
sa človek na niektorých miestach nedovolal pomoci. Navyše, ak
sa vám niečo stane, nepoisteného vás to vyjde pekelne draho.
Ja mám dvojaké – obyčajné cestovné a potápačské.
Keď sa rozhodnete zmeniť svoj imidž, konáte
inštinktívne, alebo vám pri tom niekto radí? V mojom
slovníku slovo imidž nehľadajte. Nezamýšľam sa nad tým. Chodím
oblečený a ostrihaný tak, ako sa mi práve chce. Aby mi bolo
príjemne.
Režiséri proti tomu neprotestujú? Určite
nikto nečakal, že z čarodejníka Mordreda bude blondiak.
Radšej to nikomu vopred nehovorím. (Smiech.) Ale
myslím si, že žiadny režisér proti tomu nemôže namietať.
Pokiaľ ide o muzikál Bedári, nosím v ňom parochňu. No a
Mordredovi v Excalibure sa to hodí, holá blond hlava a hrozne
zlý, úchylný chlapík – to k sebe ide, nie? Teraz som na
javisku jediný so svetlou hlavou.
A čo Michael
Kocáb? No áno, ale z tých záporákov som tam len ja. A
dosť trčím.
Nerozmýšľali ste o tom, že by ste
založili klub ľudí s dobrovoľne blond vlasmi? Zatiaľ
nie.
Ste človek zmeny. Myslíte, že je to povaha
vhodná do manželstva? Ťažko povedať. Záleží na tom, či
má aj ten druhý partner podobnú povahu. Ak je rovnaký, baví ho
cestovať a nechce sedieť na jednom mieste, fajn. Ale ak chce
ostávať doma, časom to zrejme bude robiť problémy.
A aké to máte vy? S čím?
Chápe
manželka vaše cesty? Áno.
Vezmete ju občas?
Niekedy áno, niekedy nie.
Sú pre chlapa
dôležité pánske jazdy? Určite. Predsa len, keď sú
chlapi bez ženských, inak sa správajú, hovoria inak a o iných
veciach.
Sprevádzate niekedy manželku pri nákupoch?
Nevieme si to totiž predstaviť... Občas nakupovať
musím, ale neteší ma to. Keď som u nás doma na vidieku v malom
obchodíku, všetci ma tam poznajú a je to tak trochu susedská
záležitosť. Tam chodím do obchodov celkom rád, ale obchodné
domy ma desia.
A čo nákup dámskych šiat, kozmetiky?
Tak to som asi nerobil ešte nikdy.
Majú s
vami ženy ľahký život? Závisí od toho, z akého uhla sa
pozeráte. Ale myslím si, že nie.
Prečo? No,
mám veľa práce, mnoho ľudí okolo seba, nikdy nie som doma.
Žijem v strese a strašne rýchlo. Nie je to ľahké, ale ani
tragické. Na takýto život si musí človek zvyknúť.
Nemáte občas chuť so všetkým „seknúť“? S
prácou? To ani nie, iba občas príde veľká únava a nedajbože
ešte choroba, tak to by som aj... Ale potom mi to pripadá ako
rúhanie. V našej brandži nie je žiadna istota, buď pracujete,
alebo nie. Takže máte toho nad hlavu, ste unavený a nadávate,
ale príde obdobie, keď sa nič nedeje, vy by ste aj robili, až
by ste plakali, a nie je čo. Tak si tú našu prácu musíme
trošku vážiť.
Myslíte niekedy na to, čo by bolo,
keby ste neboli skúsili konkurz na rolu Draculu? Zrejme
by som spieval v opere. Ťažko povedať, či tu, alebo v
zahraničí.
Zažili ste pocit, že vám sláva stúpla do
hlavy? Ani nie. Snažil som sa ustrážiť. Pomohli mi aj
kamaráti, ktorí ma zakaždým usmernili. Nevravím, že som bol
vždy skromný. Jednoducho, keď človek začne o sebe veľa
premýšľať a má za sebou zopár úspechov, musí sa aj nasilu
prinútiť, aby ostal nohami na zemi a „nepodělal“ sa sám zo
seba. Ak sa neudrží, všetko môže ísť do hája, a navyše, vyzerá
to strašne trápne. Párkrát som to už videl.
Vraví
sa o vás, že sa nebránite „príjemným veciam“, ktoré tak trochu
súvisia so šoubiznisom. Išli by ste na pódium pod vplyvom
alkoholu alebo drog? No, myslím si, že dať si pred
predstavením panáka, ak bude len jeden, nie je nič zlé.
Prekrví to sliznicu hlasiviek. Ale ísť na javisko opitý, to by
bola veľká chyba. Je to nezodpovedné voči divákom, a aj voči
kolegom. Ľudia si zaplatili za normálne predstavenie a
pochybujem, že ich zaujíma niekto, kto sa tam potáca. Javisko
je nebezpečné, môže sa tam čokoľvek stať. A motať sa tam
opitý...
Videli ste v takom stave svojich kolegov?
Zopárkrát, ale vyslovene opitého človeka, s ktorým
boli problémy, iba raz, a aj to veľmi dávno. Ako vravím,
panáka pred predstavením si dávam skoro zakaždým. Veď je to
rituál. Kedysi som to „odkukal“ z filmu o Enricovi Carusovi,
ktorý do seba pred vystúpením vždy kopol whisky. Človek vie,
čo si môže dovoliť. Niekto by nezvládol ani toho panáka.
Vraj nemáte rád javiskové choreografie. V tom by
vám mohla pomôcť vaša manželka Libuše, nie?
Pochybujem. Žiadne tanečné hodiny asi
nebudú.
Aké vlastnosti na svojej manželke
obdivujete? Tak a teraz sme sa dostali k otázkam, na
ktoré nikdy neodpovedám. Fakt to nemám rád a určite nebudem v
novinách rozoberať vlastnosti svojej manželky.
Ona
je na tom podobne? Do rozhovorov sa nehrnie – obaja
máme s novinármi veľmi zlé skúsenosti. A náš názor je rovnaký.
Súkromie sa nazýva súkromím preto, lebo je to súkromná
záležitosť.
Vizitka Meno: Daniel
Hůlka Vek: 35 Povolanie: operný a muzikálový
spevák Manželka: tanečnica Libuše Haraštová
(23) Nálepka: čarodejník, temný gróf Zvláštne
znamenie: stal sa hviezdou „za jednu noc“, keď na premiére
Draculu zaskočil za chorého Dana Landu Zaujímavosť: je
pacifista – nebol na vojne, ale vlastní zbrojný
pas Obľúbené jedlo: kurča na každý
spôsob Najnovšia klebeta: z Thajska do Čiech
„priviezol“ vírus vtáčej chrípky |
Soňa Košíková tvtip@tvtip.sk
|