Don Giovanni |
Hudba: W. A. Mozart. Text: Lorenzo Da Ponte. Atto Secondo - Scena settima 2. dejstvo, scéna 7 Atrio oscuro con tre porte in casa di Donna Anna. Donna Elvira e Leporello. |
Leporello (fingendo la voce del padrone): Di molte faci il lume s'avvicina, o mio ben: stiamo qui un poco finché da noi si scosta. Donna Elvira: Ma che temi, adorato mio sposo? Leporello: Nulla, nulla... Certi riguardi, io vo' veder se il lume è già lontano. (Ah, come da costei liberarmi?) Rimanti, anima bella! Donna Elvira: Ah! non lasciarmi! |
Leporello (predstierajúc hlas svojho pána): S mnohými fakľami sa blížia, drahá, zostaňme tu ukrytí kým sa od nás nevzdialia. Donna Elvira: No čo ťa ľaká, milovaný môj manžel? Leporello: Nič, nič... Len z opatrnosti chcem vedieť, či svetlá sú už ďaleko. (Ach, jak se jej zbaviť?) Zostaň tu, duša krásna. Donna Elvira: Ach, neopúšťaj ma! |
|
No. 19. Sestetto Sola, sola in buio loco Palpitar il cor mi sento, E m'assale un tal spavento, Che mi sembra di morir. Leporello (andando a tentone): (Più che cerco, men ritrovo questa porta sciagurata; Piano, piano, l'ho trovata! Ecco il tempo di fuggir.) (sbaglia l'uscita) Donn'Anna, Don Ottavio, vestiti a lutto. Servi con lumi, e detti. (Donna Elvira al venire dei lumi si ritira in un angolo, Leporello in un altro) Don Ottavio: Tergi il ciglio, o vita mia, E dà calma a tuo dolore! L'ombra omai del genitore Pena avrà de' tuoi martir. Donna Anna: Lascia almen alla mia pena Questo piccolo ristoro; Sol la morte, o mio tesoro, II mio pianto può finir. Donna Elvira (senza esser vista): Ah dov'è lo sposo mio? Leporello (dalla porta senza esser visto): (Se mi trova, son perduto!) Donna Elvira e Leporello: Una porta là vegg'io, Cheto, cheto, vo'partir! (Leporello, nell'uscire, s'incontra con Masetto e Zerlina.) |
No. 19. Sextet Sama, sama na tmavom mieste počujem, ako mi tlkoce srdce, a zachvacuje ma toľký strach, až sa mi zdá, že umriem. Leporello (ide tmou): (čím viac hľadám, tím menej nachádzam, táto brána priekliata. Ticho, ticho, našiel som ju. je čas na útek.) (pomýli si východ) Donna Anna, Don Ottavio vo smutočnom šate, služobníci s lampášmi a predošlí. (Donna Elvira al venire dei lumi si ritira in un angolo, Leporello in un altro) Don Ottavio: Osuš si oči, můj živote, a utíš svoju bolesť! Tieň otca len zarmúti tvoja trýzeň. Donna Anna: Nechaj mojej bolesti túto malú posilu, iba smrť, ó môj poklad, môj plač môže ukončiť. Donna Elvira (senza esser vista): Ach, kde je manžel môj? Leporello (dalla porta senza esser visto): (Ak ma nájde, som stratený!) Donna Elvira e Leporello: Vidím tam jedny dvere, tíško, tíško vojdem! (Leporello, nell'uscire, s'incontra con Masetto e Zerlina.) |
(Sextet pokračuje ve scéně osm) « Scéna 6, doslovný slovenský preklad Scéna 8, doslovný slovenský preklad » Zpět na úvodní stránku © WebMaster |